Životopis // Životná cesta generála Jurecha

Štefan Jurech (* 9. júna 1898, Bošáca – † 3.marec 1945, Flossenbürg, Nemecko) bol slovenský generál II. stupňa, veliteľ Rýchlej divízie na východnom fronte a vojenský diplomat.

Na prelome rokov 1942 a 1943 sa pokúsil prostredníctvom svojich emisárov dohodnúť prechod celej divízie na stranu Červenej armády. Tieto prípravy však boli odhalené a gen. Jurech bol zatknutý, a r.1945 popravený v likvidačnom tábore Flossenbürg.

Pozrite si životopis Štefana Jurecha. Podrobnejšie informácie sa zobrazia po kliknutí na ikonku na zvislej časovej osi.

  • 1898-1916

    1 - Detstvo a mladosť Štefana Jurecha

    Štefan Jurech bol slovenskej národnosti, pochádzal z čisto slovenského prostredia, z typicky slovenskej rázovitej dediny Bošáca pri Trenčíne. Jeho otec bol Ján Jurech, matka Anna, rodená ADÁMATOVÁ. Štefan Jurech sa narodil do katolíckej rodiny a preto bolo sa bol aj on vychovaný v katolíckej viere. Rodina Štefana Jurecha žila vo veľmi skromných pomeroch, Štefan mal viacero súrodencov, z ktorých viacerí bez náležitej zdravotnej starostlivosti už krátko po narodení zomreli. Vysoká úmrtnosť malých detí bola na Slovensku na vtedajšie pomery bežná, chudobní ľudia si nemohli finančne dovoliť náležitú lekársku starostlivosť.

    Viac...

  • 1916-1918

    2 - V c. a k. rakúsko-uhorskej armáde

    Štefan Jurech ako študent gymnázia sa mal právo prihlásiť do c. a k. rakúsko-uhorskej armády ako jednoročný dobrovoľník. Byť jednoročným dobrovoľníkom znamenalo, že takýto branec absolvuje školu na výchovu dôstojníkov v zálohe a po jej úspešnom absolvovaní a zložení dôstojníckych skúšok sa po určitej dobe z neho stal záložný dôstojník. Jednoročný dobrovoľník mal v dobe mieru ešte jednu výhodu oproti ostatným vojakom prezenčnej služby, a to, že vojenskú službu vykonával iba po dobu

    Viac...

  • 1916-1918

    3 - Na frontoch 1. svetovej vojny

    Štefan Jurech bol po návrate k c. a k. pešiemu pluku 71 zaradený k náhradnému práporu svojho pluku, ktorý formoval a pripravoval tzv. pochodové prápory odosielané do poľa k bojovej časti útvaru

    Viac...

  • 1918-1919

    4 - Návrat do vlasti.

    Po skončení 1. sv. vojny v novembri 1918 kapituláciou Nemecka, keď už na konci októbra 1918 došlo k rozpadu Rakúsko-uhorskej ríše, sa hromadne vracali rakúsko-uhorskí vojaci zo všetkých frontov do svojich domovov, niekde organizovane, zväčša však neorganizovane. Takto sa z francúzsko-nemeckej fronty vracal domov aj por. pech. Štefan Jurech. Skoro dva mesiace sa presúval zničenou Európou do vlasti, ktorá už bola iná, než keď ju opustil – vrátil sa do Československa. Pri návrate do vlasti sa por. pech. Štefan Jurech dostal najprv do Rakúska a z Viedne sa následne presúval zväčša pešo a vlakmi, vždy podľa možností do Trenčína. Išlo o strastiplnú cestu, pri ktorej sa mu podarilo zorganizovať okolo 60 slovenských vojakov, ktorých potom šťastne doviedol na rodné Slovensko.

    Viac...

  • 1930-1932

    6 - Frekventantom Vojnovej školy v Prahe

    Ako ambiciózny, schopný a skúsený dôstojník, účastník 1. sv. vojny, sa Štefan Jurech rozhodol podať prihlášku na najvyššiu vojenskú odbornú školu čs. armády tej doby, na Vojnovú školu v Prahe, pričom najprv úspešne absolvoval prípravný kurz a na základe úspešne absolvovaného náročného prijímacieho konania bol prijatý dňom 1. októbra 1929 na Vojnovú školu ako jej frekventant.

    Viac...

  • 1932-1938

    7 - V štábnych funkciách v čs. armáde

    Po úspešnom absolvovaní Vojnovej školy bol Štefan Jurech odo dňa 1. októbra 1932 premiestnený k veliteľstvu 9. divízie v Bratislave, kde bol ustanovený prednostom 4. (materiálneho) oddelenia. Zároveň bol v tento istý deň povýšený do hodnosti štábneho kapitána pechoty. Spätne, ku dňu 31. júla 1932 Štefan Jurech na základe úspešného absolvovania mimoriadne náročnej záverečnej skúšky na Vojnovej škole, bol preložený do skupiny dôstojníkov generálneho štábu. Odo dňa 15. septembra 1933 bol škpt. gšt. Štefan Jurech pridelený k Zemskému vojenskému veliteľstvu v Bratislave, kde bol pridelený k 2. (spravodajskému) oddeleniu. Tu plnil úlohy nielen obranného spravodajstva, zamerané na spravodajskú ochranu vlastných vojsk, ale plnil aj úlohy ofenzívneho spravodajstva, zamerané hlavne na Maďarsko, ktoré bolo v medzivojnovom období výslovne protičeskoslovensky orientované. Tu naplno využil znalosti maďarského jazyka, ale aj nemeckého jazyka.

    Viac...

  • 1938

    8 - V krízovom období ČSR v r. 1938

    Počas brannej pohotovosti štátu v dobe od 24. septembra do 26. októbra 1938 bol mjr. gšt. Štefan Jurech ustanovený za prednostu 3. (operačného) oddelenia štábu II. armády v Olomouci a zároveň od 6. októbra 1938 vykonával aj funkciu ubytovateľa II. armády. Štefan Jurech výkonom tejto veľmi vysokej a zodpovednej štábnej funkcie bol spoločne s div. gen. Rudolfom VIESTOM, pplk. gšt. Ferdinandom ČATLOŠOM a pplk. gšt. Augustínom MALÁROM výnimkou oproti iným čs. dôstojníkom slovenského pôvodu, ktorí zastávali oveľa funkcie nižšie štábne a veliteľské funkcie. Patrili k elite čs. armády. Štefan Jurech sa počas mobilizácie plne osvedčil ako schopný a nadaný dôstojník generálneho štábu. Vykonával mimoriadne dôležitú a na odbornosť mimoriadne náročnú funkciu prednostu operačného oddelenia veliteľstva armády.

    Viac...

  • 1939

    9 - Dôstojníkom slovenskej brannej moci

    Po rozpadnutí ČSR a vzniku Slovenského štátu dňa 14. marca 1939 mjr. gšt. Štefan Jurech ako jeden z hodnostne najvyšších dôstojníkov a zároveň aj absolvent pražskej Vojnovej školy prevzal velenie V. zboru v Trenčíne, ktorý po odchode vojakov prezenčnej služby a z povolania českej národnosti zostal vlastne iba torzom tohto zboru, bol v likvidácii. JUCHECH po prvý krát v živote vykonával významnú veliteľskú funkciu veliteľa vyššej jednotky. S hŕstkou dôstojníkov sa Jurech snažil skonsolidovať nepriaznivú situáciu v zbore a pripravoval ho na reorganizáciu a jeho neskoršiu premenu na Vyššie veliteľstvo 1. Zadanú úlohu sa mu podarilo výborne splniť. Jurech so svojim skromným štábom musel zabezpečiť okrem iného aj krytie slovensko-poľských hraníc, čo sa mu aj podarilo.

    Viac...

  • okt.1939

    10 - V službe v Banskej Bystrici

    Po demobilizácii slovenskej brannej moci bol Štefan Jurech dňom 20. októbra 1939 ustanovený veliteľom 2. divízie v Banskej Bystrici, ktorú riadil veľmi efektívne. Divízia sa pod jeho velením mimoriadne rýchlo skonsolidovala, začala plniť výcvikové úlohy, došlo k doplneniu jednotiek a útvarov na predpísané počty, divízia bola dozbrojená. Jurechovi bolo za ťaženie proti Poľsku udelené ministrom NO vyznamenanie „Za zásluhy“ a pamätná medaila „Za obranu Slovenska v marci 1939“ so štítkom „Javorina“. Krátko po skončení ťaženia mu bolo udelené aj nemecké vyznamenanie „Záslužný kríž Radu Nemeckého orla s mečmi“ II. tr

    Viac...

  • jan.1940

    11 - Vojenským diplomatom v Maďarsku

    Na základe rozhodnutia prezidenta SR zo dňa 15. marca 1940 bol Štefan Jurech s účinnosťou odo dňa 1. januára 1940 povýšený do hodnosti plukovníka generálneho štábu. V dobe od 4. januára 1941 do 30. apríla 1942 plk. gšt. Štefan Jurech vykonával vojenskú diplomatickú funkciu vojenského atašé pre Maďarsko v Budapešti, súčasne bol akreditovaný aj pre Rumunsko a od februára 1942 aj pre Taliansko.

    Viac...

  • maj 1942

    12 - Veliteľom Vzdušných zbraní

    Minister NO gen. Ferdinand ČATLOŠ po vstupe Slovenska do ťaženia proti ZSSR, ktorého sa zúčastňovala aj slovenská branná moc, si uvedomil, že slovenská armáda trpí mimoriadnym nedostatkom vyšších dôstojníkov, zvlášť dôstojníkov generálneho štábu, keď veľká časť z nich musela byť odvelená na frontu. Preto rozhodol aj o návrate plk. gšt. Štefana Jurecha na Slovensko, keď po skončení diplomatickej misie plk. gšt. Štefan Jurech bol rozhodnutím prezidenta SR zo dňa 13. mája 1942 ustanovený dňom 1. mája 1942 za veliteľa Vzdušných zbraní so sídlom veliteľstva v Trenčíne. Zároveň vykonával aj funkciu veliteľa Slovenského leteckého zväzu (SLeS), polovojenskej brannej leteckej organizácie a zároveň vykonával aj funkciu veliteľa Veliteľstva divíznej oblasti 1 v Trenčíne. Výkon týchto funkcií kládol mimoriadne nároky na plk. gšt. Štefana Jurecha.

    Viac...

  • sept. 1942

    13 - Veliteľom Rýchlej divízie

    Dňom 17. septembra 1942 bol plk. gšt. Štefan Jurech vyslaný na východný front, kde prevzal funkciu veliteľa Rýchlej divízie. Na rozdiel od predchádzajúcich veliteľov, ktorí divízii velili v oveľa priaznivejšej situácii, keď nemecká armáda vyhrávala a postupovalo do vnútrozemia ZSSR, v čase príchodu sa divízia nachádzala v obrane, neskôr už len ustupovala. Rýchla divízia sa práve nachádzala v obranných postaveniach v kaukazskom predhorí na rieke Psekups. Po oboznámení sa so skutočnou situáciou na fronte si Jurech uvedomil, že vo vojne dochádza k postupnému zvratu a nemecká vojenská mašinéria bude už iba zatláčaná, neskôr porazená.

    Viac...

  • nov. 1943

    14 - Opäť na Slovensku

    Generál Štefan Jurech po návrate na Slovensko bol nemilo prekvapený a zaskočený problémami okolo jeho osoby. Tie vyvolal jeden z veliteľov delostreleckých plukov, ktorý generála a jeho pokus o prechod Rýchlej divízie udal ministrovi NO gen. ČATLOŠOVI. Minister ihneď nariadil vyšetrovanie celej veci a rád využil proti Jurechovi túto udalosť, ako aj jeho osobné rodinné problémy, aby Jurecha zásadným spôsobom očiernil, skompromitoval pred prezidentom SR. Prípravy prechodu Rýchlej divízie na stranu Červenej armády boli predmetom trestného stíhania, keď vojenský prokurátor dňa 25. novembra 1943 zahájil proti gen. II. tr. Štefanovi Jurechovi,

    Viac...

  • jul 1944

    15 - Kontakty s odbojom

    Vojenské ústredie, na čele s pplk. gšt. Jánom GOLIANOM pôvodne počítalo s gen. II. tr. Štefanom JurechOM, ako s prípadným povstaleckým veliteľom, dokonca ho navrhlo ako jedného z kandidátov na post veliteľa povstaleckej armády. Pplk. gšt. GOLIAN totiž Jurecha poznal ž dlhšiu dobu, či už z výkonu služby v Banskej Bystrici, tak aj z frontu, kde sa ľudsky zblížili. GOLIAN presne poznal JurechOVE protinemecké a protirežimové názory a tiež vedel, že sa pokúsil o prechod Rýchlej divízie na stranu Červenej armády. GOLIAN svoj návrh predniesol londýnskemu MNO, no minister gen. INGR návrh odmietol s veľmi nepresvedčivými argumentmi. Keď sám GOLIAN sondoval u Jurecha v apríli 1944, či by neprevzal vedenie odboja po vyhlásení SNP, Jurech neprijal GOLIANOVU ponuku s pravdivým odôvodnením, že je neustále sledovaný nemeckými a slovenskými bezpečnostnými zložkami.

    Viac...

  • februar 1945

    16 - Smrť generála II. tr. Štefana JURECHA

    Po vypuknutí Slovenského národného povstania, o ktorom gen. II. tr. Štefan Jurech nebol nikým z povstaleckého vedenia informovaný, generál zvažoval čo ďalej robiť. Bolo mu jasné, že povstalecké vedenie o jeho služby nemá záujem, no napriek tomu sa rozhodol, že opustí Bratislavu a dá sa k dispozícii veleniu 1. čs. armády na Slovensku v Banskej Bystrici. So svojim vodičom a pobočníkom opustili autom Bratislavu, snažili sa dostať do Banskej Bystrice. Tento zámer im však nevyšiel, nakoľko cesty už strážili ozbrojené jednotky nemeckej armády, ktoré povstalecké územie hermeticky uzavreli. Jurechovi sa nepodarilo dostať do povstania a preto sa deprimovaný vrátil do Bratislavy.

    Viac...

v štábnych funkciách

Mjr. gšt. Štefan Jurech (prvý sprava) ako dôstojník štábu Krajinského vojenského veliteľstva v Bratislave r.1935

Fotogaléria // Fotografie z pozostalosti generála

Pozrite si fotografie z pozostalosti generála Štefana Jurecha.

Ak si chcete pozrieť podrobný popis fotografie, nastavte sa nad fotografiu a kliknite na ikonu Text.

  • img

    Obecná škola

    obec Bošáca
  • img

    Obec Bošáca

    začiatok 20.storočia
  • img

    Miništrant

    začiatok 20.storočia
  • img

    Miništrant

    začiatok 20.storočia
  • img

    Poručík

    gymnázium Trenčín
  • img

    Poručík

    čs.peší pluk Trenčín
  • img

    Veliteľ roty

    peší pluk Olomouc
  • img

    Veliteľ roty

    okolo r.1926
  • img

    VŠ válečná

    Praha,r.1930
  • img

    VŠ válečná

    Praha,r.1931
  • img

    VŠ válečná

    Praha,r.1931
  • img

    S manželkou

    svadobná fotografia
  • img

    VŠ válečná

    Praha,r.1931
  • img

    VŠ válečná

    Praha,r.1932
  • img

    VŠ válečná

    exkurzia,r.1932
  • img

    Let.pozorovateľ

    učilište Prostějov
  • img

    Štáb divízie

    poľné cvičenie
  • img

    Dôstojník GŠ

    rok 1933
  • img

    Absolvent VVŠ

    so spolužiakmi
  • img

    Absolvent VVŠ

    so spolužiakmi
  • img

    Major

    armáda ČSR
  • img

    Dôstojník štábu

    Krajské VV
  • img

    Poľné cvičenie

    rok 1936
  • img

    Člen štábu

    rok 1936
  • img

    So synom

    rok 1937
  • img

    V kruhu rodiny

    rok 1937
  • img

    Rozhodca

    poľné cvičenie
  • img

    Slov.branná moc

    okt. 1938
  • img

    Portrét

    jeseň 1939
  • img

    Vyznamenanie

    Za zásluhy
  • img

    Armádne hry

    Tatry 1939
  • img

    Armádne hry

    Tatry 1939
  • img

    Poľné cvičenie

    Lúčky 1940
  • img

    Poľné cvičenie

    Lúčky 1940
  • img

    Poľné cvičenie

    Lúčky 1940
  • img

    V kruhu rodiny

    rok 1940
  • img

    So synmi

    Boris a Marcel
  • img

    Voj.diplomat

    Budapešť 1941
  • img

    Voj.diplomat

    Budapešť 1941
  • img

    Voj.diplomat

    Budapešť 1941
  • img

    Vzdušné zbrane

    Trenčín 1942
  • img

    Rýchla divízia

    Kaukaz 1943
  • img

    Rýchla divízia

    Kaukaz 1943
  • img

    Rýchla divízia

    Kaukaz 1943
  • img

    Rýchla divízia

    Kaukaz 1943
  • img

    Likvidačný tábor

    Flossenburg 1945

vojenský diplomat

Vojensky diplomat plk. gšt. Štefan Jurech na slávnostnom obede s predstaviteľmi maďarského MNO a vojenskými pridelencami

Napísali // generál Jurech v médiách

Zoznam niektorých článkov o gen. Štefanovi Jurechovi.

Pôvodný článok si môžete prečítať po kliknutí na meno článku.

veliteľ Rýchlej divízie

General II. tr. Štefan Jurech (druhý sprava), veliteľ Rýchlej divízie počas porady štábu divízie. Kaukaz r. 1943

Vyznamenania // udelené generálovi Jurechovi

  • Strieborná medaila „Za statočnosť“ II. st. (?), (Rakúsko-uhorské)
  • Karlov vojenský kríž (1917) (Rakúsko-uhorské)
  • čs. Vojnový kríž 1918 s divíznou pochvalou - hviezdičkou (1925), (Československé)
  • pochvalné uznanie veliteľa KVV v Bratislave (1935), (Československé)
  • pochvalné uznanie veliteľa KVV v Bratislave (1936), (Československé)
  • pochvalné uznanie veliteľa III. zboru v Brne (1937), (Československé)
  • odznak leteckého pozorovateľa štábu a zbraní (1936) (Československé)
  • Pamätná medaila „Za obranu Slovenska v marci 1939“ so štítkom „Javorina“ (1939), (Slovenské)
  • vyznamenanie „Za zásluhy“ (1939), (Slovenské)
  • Symbolické vyznamenanie „Kríž svetovej vojny“ IV. st. (1941), (Slovenské)
  • Symbolické vyznamenanie „Kríž odboja“ I. st. (1941), (Slovenské)
  • Zlatý odznak Oddielu armádnych pretekárov (1942), (Slovenské)
  • Odznak leteckého pozorovateľa štábu a zbraní (1940), (Slovenské)
  • Čestný letecký pozorovateľský odznak SLeS-u (1943), (Slovenské)
  • Čestný odznak Rýchlej divízie (1942), (Slovenské)
  • Vyznamenanie „Za hrdinstvo“ III st. (1943), (Slovenské)
  • Vyznamenanie „Za hrdinstvo“ II. st. (1943), (Slovenské)
  • Pamätný odznak „Za zaťaženie proti ZSSR“ I. st. (?), (Slovenské)
  • Vojenný víťazný kríž IV. tr. (1943), (Slovenské)
  • Vojenný víťazný kríž III. tr. (1943), (Slovenské)
  • Vojenný víťazný kríž II. tr. (1944) (Slovenské)
  • Železný kríž II. tr. (1918), (Nemecké)
  • spona 1939 k Železnému krížu II. tr. (1939), (Nemecké)
  • Železný kríž I. tr. (?), (Nemecké)
  • Záslužný kríž Radu nemeckého orla s mečmi II. tr. s mečmi (1939) (Nemecké)
  • Záslužný kríž Radu nemeckého orla I. tr. s mečmi (1942), (Nemecké)
  • Rad koruny kráľa Zvonimíra I. tr. s hviezdou a mečmi s právom nosiť pomenovanie „víťaz“ (1943), (Chorvátske)
  • odznak leteckého pozorovateľa (?) (Chorvátske)
  • Rad „Rumunskej hviezdy“ III. stupňa (komandér) (1942), (Rumunské)
  • Rad „Rumunskej hviezdy“ III. triedy (komandér) s mečmi za vojenské zásluhy (1943) (Rumunské)
  • Pamätná medaila 1915-1918 na červenej stuhe (1941) (Bulharské)

Pramene // Zdrojová literatúra

Ako informačné zdroje pre tieto stránky boli použité práce nasledovných autorov:

  • BAKA, Igor - Pozadie neprijatej demisie ministra národnej obrany gen. I. tr. Ferdinanda Čatloša v januári 1941. In: Vojenská história, roč. 13, 2009, č. 3. s. 3 - 15
  • BYSTRICKÝ, Jozef a kol. - Ozbrojené sily Slovenskej republiky. História a súčasnosť 90 rokov: 1918-2008. Bratislava: Magnet press Slovakia, 2008
  • BYSTRICKÝ, Jozef - Pozemné vojská slovenskej armády na východnom fronte 1941-1945.. In: Slovensko a druhá svetová vojna. Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie v Bratislave 29.-31.5.2000 organizovanej VHÚ a HÚ SAV. Bratislava: MO SR, 2000. s. 191-216
  • CSÉFALVAY, František - Štefan Jurech (1898-1945). In: Obrana č. 11, 2007
  • CSÉFALVAY, František - Veliteľ rýchlej divízie pod dozorom. Osud generála Jurecha. In: Historická revue, ročník VII, č. 1, s. 30
  • ČAPLOVIČ, Miloslav – STANOVÁ, Mária (ed.) - Štefan Jurech 1898 – 1945. Zborník príspevkov z odborného seminára k 110. výročiu narodenia generála Štefana Jurecha. Nemšová: VHÚ a VPV OS SR, 2008
  • GAJDOŠ, Milan - O niektorých vojenských problémoch prípravy SNP. In: Historický zborník kraja II. Banská Bystrica: Stredoslovenské vydavateľstvo, 1965. s. 167-209
  • HRONSKÝ, Marian – KRIVÁ, Anna – ČAPLOVIČ, Miloslav - Vojenské dejiny Slovenska. 4. diel. Bratislava: MO SR, 1996
  • JABLONICKÝ, Jozef - Z legality do povstania. Bratislava. Kapitoly z občianskeho odboja. Druhé doplnené vydanie. Banská Bystrica: DALI-BB a Múzeum SNP, 2009
  • JABLONICKÝ, Jozef - Samizdat o odboji. Štúdie a články. Bratislava: Kalligram, 2004
  • JABLONICKÝ, Jozef - Samizdat o odboji. II. Štúdie a články. Bratislava: Kalligram, 2006
  • kolektív - Kalendár slovenského vojska. Bratislava: MNO, 1943
  • kolektív - Slovenský biografický slovník (od roku 883 do roku 1990). Zväzok E-J. Martin: Matica Slovenská, 1997. s. 576
  • kolektív - Vojenské osobnosti československého odboje. 1939 – 1945. Praha: AVIS MO SR, 2005
  • LACKO, Martin - Proti Poľsku. Odraz ťaženia roku 1939 v denníkoch a kronikách slovenskej armády. Bratislava: ÚPN, 2007
  • MIČIANIK, Pavel - Slovenská armáda v ťažní proti Sovietskemu zväzu (1941-1944) III. Rýchla divízia. Banská Bystrica: DALI-BB, 2009
  • MICHÁLEK, S. – KRAJČOVIČOVÁ, N. a kol. - Do pamäti národa. Osobnosti slovenských dejín prvej polovice 20. storočia. Bratislava: Veda, 2003. s. 275-278
  • SEGEŠ, Vladimír a kol. - Slovensko. Vojenská kronika. Bratislava: Perfekt, 2007
  • STEHLÍK, Eduard – LACH, Ivan - Vlast a čest byly jim dražší nežli život. Dvůr Králové nad Labem: Fort Print, 2000
  • ŠMIGEĽ, Michal - K problematike ukrajinských, ruských a poľských utečencov na Slovensku v roku 1944. In: Slovenská republika 1939-1945 očami mladých historikov III. (Povstanie roku 1944). Zborník príspevkov z tretieho sympózia Katedry histórie FF UCM Trnava Lúka 21.-22.5.2004. Banská Bystrica: KH FF UCM Trnava, 2004. s. 137-158
  • ŠOLC, Jiří - K pokusům o přechod 1. slovenské pěší divize k Rudé armádé v roce 1943. In: Vojenská história, roč. 3, 1999, č. 3
  • ŠOLC, Jiří - Osudná rozhodnutí. Kapitoly z historie československého odboje v letech 1939-1945. Praha: Naše vojsko, 2006
  • ŠTAIGL, Jan a kol. - Generáli – slovenská vojenská generalita 1918-2009. Bratislava: Magnet press, Slovakia, 2009
  • ŠUMICHRAST, Peter – KLABNÍK, Viliam - Slovenské letectvo 1939-1944. 2. zväzok. Bratislava: Magnet Press Slovakia, 2000
  • ŠVANDA, P. - Kariéra vojaka. Neľahké osudy slovenského dôstojníka Štefana Jurecha (1). In: Obrana, 6, z 13.6.1998, č. 24, s. 9
To Top