Štefan Jurech ako študent gymnázia sa mal právo prihlásiť do c. a k. rakúsko-uhorskej armády ako jednoročný dobrovoľník. Byť jednoročným dobrovoľníkom znamenalo, že takýto branec absolvuje školu na výchovu dôstojníkov v zálohe a po jej úspešnom absolvovaní a zložení dôstojníckych skúšok sa po určitej dobe z neho stal záložný dôstojník. Jednoročný dobrovoľník mal v dobe mieru ešte jednu výhodu oproti ostatným vojakom prezenčnej služby, a to, že vojenskú službu vykonával iba po dobu
Na základe povolávacieho rozkazu sa budúci jednoročný dobrovoľník Štefan Jurech dňa 24. mája 1916 zúčastnil odvodného konania na c. a k. Doplňovacom odvodnom veliteľstve v Trenčíne, kedy bol uznaný schopný výkonu vojenskej služby a bol riadne odvedený. Po absolvovaní odvodného konania Štefan Jurech ešte toho istého dňa na základe povolávacieho rozkazu narukoval na výkon vojenskej služby ako jednoročný dobrovoľník k jeho materskému pluku, c k. a k. pešiemu pluku 71 v Trenčíne. Po zaradení k pešej jednotke svojho pluku absolvoval v dobe od 24. mája 1916 do 31. júla 1916 náročný základný pechotný vojenský výcvik, určený pre každého vojaka prezenčnej služby. Výcvik bol mimoriadne náročný po fyzickej, ale aj po psychickej stránke. Náročnosť výcviku bola zvyšovaná hlavne z dôvodu prebiehajúcej vojny a poznania, že postupne všetci narukovaní vojaci budú v krátkej dobe odoslaní na frontu v tzv. pochodových práporoch. Mimoriadne náročný bol predovšetkým poľný výcvik vojakov, s dlhými pochodmi s celým výstrojom a výzbrojou, nočné cvičenia a pod.
Po ukončení základného výcviku bol jednoročný dobrovoľník Štefan Jurech spoločne s ostatnými jednoročnými dobrovoľníkmi (časť z nich boli jeho spolužiaci z gymnázia) svojho útvaru odoslaní do Školy na výchovu dôstojníkov pechoty v zálohe v Medgyesi, neskôr boli premiestnení do Debrecínu (v dnešnom Maďarsku). Školu pre záložných dôstojníkov pechoty úspešne ukončil dňa 30. novembra 1916 s prospechom „veľmi dobrý“. Tento výsledok bol pre Slováka Štefana Jurecha mimoriadne lichotivý, nakoľko to okrem iného znamenalo, že uspel s jeho vojenskými kvalitami a schopnosťami tam, kde sa na vojakom inej než maďarskej, resp. nemeckej národnosti nazeralo s nadhľadom a dešpektom. Samotná škola kládla mimoriadne veľké nároky na budúcich dôstojníkov, nakoľko výcvik musel byť skrátený v dôsledku prebiehajúcej vojny a veľkej potreby veliteľských kádrov pre c. a k. rakúsko-uhorskú armádu. Strava a ubytovanie budúcich dôstojníkov bola síce veľmi dobrá na vojenské pomery, no na druhej strane sa kládli na jednoročných dobrovoľníkov veľké nároky. Na škole prebiehala veľmi intenzívna teoretická výučba, zároveň však kládol veľký dôraz aj praktický výcvik na poľnom cvičisku. Po ukončení Školy na výchovu dôstojníkov pechoty v zálohe bol Štefan Jurech opäť zaradený k svojmu materskému c. a k. pešiemu pluku 71 v Trenčíne. Postupne bol povyšovaný do hodnosti čestného slobodníka (titular Gefreiter), slobodníka – čestného desiatnika (Gefreiter titular Korporal) a desiatnika – čestného čatára (Korporal titular Zugsfűhrer), čo bol osobitný systém hodností, určený pre jednoročných dobrovoľníkov.