Po skončení 1. sv. vojny v novembri 1918 kapituláciou Nemecka, keď už na konci októbra 1918 došlo k rozpadu Rakúsko-uhorskej ríše, sa hromadne vracali rakúsko-uhorskí vojaci zo všetkých frontov do svojich domovov, niekde organizovane, zväčša však neorganizovane. Takto sa z francúzsko-nemeckej fronty vracal domov aj por. pech. Štefan Jurech. Skoro dva mesiace sa presúval zničenou Európou do vlasti, ktorá už bola iná, než keď ju opustil – vrátil sa do Československa. Pri návrate do vlasti sa por. pech. Štefan Jurech dostal najprv do Rakúska a z Viedne sa následne presúval zväčša pešo a vlakmi, vždy podľa možností do Trenčína. Išlo o strastiplnú cestu, pri ktorej sa mu podarilo zorganizovať okolo 60 slovenských vojakov, ktorých potom šťastne doviedol na rodné Slovensko.
Napriek útrapám zažitým v 1. sv. vojne por. v zál. Štefana Jurecha armáda stále lákala, rozhodol v nej zotrvať ako profesionálny vojak - dôstojník z povolania. Preto sa krátko po návrate na Slovensko dňa 26. decembra 1918 prihlásil do čs. armády, k svojmu pešiemu pluku 71 v Trenčíne. Tu bol zaradený ako subalterný dôstojník u náhradného práporu. Bola mu uznaná hodnosť poručíka, pričom u svojho útvaru zotrval až do 1. februára 1919. Odo dňa 2. februára 1919 bol por. Štefan Jurech pridelený k Zemskému vojenskému veliteľstvu v Košiciach, k jeho strážnej rote ako veliteľ čaty.