Štefan Jurech bol slovenskej národnosti, pochádzal z čisto slovenského prostredia, z typicky slovenskej rázovitej dediny Bošáca pri Trenčíne. Jeho otec bol Ján Jurech, matka Anna, rodená ADÁMATOVÁ. Štefan Jurech sa narodil do katolíckej rodiny a preto bolo sa bol aj on vychovaný v katolíckej viere. Rodina Štefana Jurecha žila vo veľmi skromných pomeroch, Štefan mal viacero súrodencov, z ktorých viacerí bez náležitej zdravotnej starostlivosti už krátko po narodení zomreli. Vysoká úmrtnosť malých detí bola na Slovensku na vtedajšie pomery bežná, chudobní ľudia si nemohli finančne dovoliť náležitú lekársku starostlivosť.
Štefan Jurech sa už ako dieťa veľmi ťažko pretĺkal životom, pracoval už ako dieťa. Vypomáhal rodičom, pásaval dobytok a vykonával rôzne pomocné poľné práce, ako aj práce v domácnosti. Tak, ako ostatné deti, absolvoval štvorročnú ľudovú školu v obci Bošáca. Už tu sa prejavil ako veľmi nadaný a bystrý školák, až si ho všimol aj miestny katolícky farár, ktorý ho neskôr výdatne podporoval v snahe o získanie ďalšieho vzdelania.
Štefan Jurech sa bližšie stretol s maďarčinou práve na ľudovej škole, kde bola povinným vyučovacím jazykom. Pre slovenské dieťa, ktoré naviac pochádzalo z čisto slovenských rodinných pomerov bola maďarčina často krát veľmi ťažkým bremenom, ktoré často znásobovali práve učitelia svojim netaktným a nepedagogickým, keď často krát až násilným spôsobom slovenské deti v školách pomaďarčovali. S týmto prístupom maďarských učiteľov sa stretol na vlastnej koži aj Štefan Jurech, na čo neskôr často krát trpko spomínal. Našťastie jeho vlohy na štúdium cudzích jazykov sa plne prejavili už v tej dobe, takže sa výborne naučil maďarský jazyk.
Po absolvovaní ľudovej školy úspešne absolvoval aj vyššie ročníky základnej školy na meštianskej škole. Ako školák musel naďalej neustále pomáhať rodičom, starať sa o mladších súrodencov. Vďaka jeho húževnatosti a snahe o ďalšie vzdelanie sa mu za výdatného presviedčania katolíckeho farára podarilo obmäkčiť rodičov a tí súhlasili s jeho štúdiom na osemročnom reálnom gymnáziu v Trenčíne. Išlo o gymnázium s vyučovacím jazykom maďarským, čo bolo pre vtedajšiu dobu vrcholiacej maďarizácie na Slovensku typické. Do štúdia Štefana Jurecha mimoriadne dramaticky zasiahla 1. sv. vojna. Osemročné gymnázium Štefan Jurech absolvoval v skrátenej dobe, v rokoch 1910 až 1916, čo bolo dôsledkom neustálej potreby c. a k. rakúsko-uhorskej armády veľkého množstva nových vojakov pre bojové nasadenie.
Ešte v dobe mieru, si Štefan Jurech musel na štúdium privyrábať podávaním kondícií (doučovaním) počas školského roku, pomocou pri štúdiu prospechovo slabším spolužiakom. Počas prázdnin musel vykonávať náročnú fyzickú prácu, vypomáhať rodičom a zarábať finančné prostriedky pre úhradu nákladov za štúdium. Maturitu absolvoval pre vojnové pomery až neskôr, dňa 27. apríla 1918, to už popri výkone frontového nasadenia, keď dostal niekoľkodňovú dovolenku na vykonanie tzv. skúšky z dospelosti. Jazykovo bol veľmi dobre vybavený, ovládal maďarský a nemecký jazyk, dostal základy z klasických jazykov a neskôr sa naučil francúzsky a ruský jazyk.