Vojenské ústredie, na čele s pplk. gšt. Jánom GOLIANOM pôvodne počítalo s gen. II. tr. Štefanom JurechOM, ako s prípadným povstaleckým veliteľom, dokonca ho navrhlo ako jedného z kandidátov na post veliteľa povstaleckej armády. Pplk. gšt. GOLIAN totiž Jurecha poznal ž dlhšiu dobu, či už z výkonu služby v Banskej Bystrici, tak aj z frontu, kde sa ľudsky zblížili. GOLIAN presne poznal JurechOVE protinemecké a protirežimové názory a tiež vedel, že sa pokúsil o prechod Rýchlej divízie na stranu Červenej armády. GOLIAN svoj návrh predniesol londýnskemu MNO, no minister gen. INGR návrh odmietol s veľmi nepresvedčivými argumentmi. Keď sám GOLIAN sondoval u Jurecha v apríli 1944, či by neprevzal vedenie odboja po vyhlásení SNP, Jurech neprijal GOLIANOVU ponuku s pravdivým odôvodnením, že je neustále sledovaný nemeckými a slovenskými bezpečnostnými zložkami.
Aj napriek tomu, že rozhovory na tému velenia ozbrojenému povstaniu išli do úzadia, predsa len GOLIAN a Slovenská národná rada našli ďalšie odbojové uplatnenie pre Štefana Jurecha. Na základe predošlého súhlasu mal dňa 9. júla 1944 gen. Štefan Jurech odletieť ako člen delegácie – vojenský poradca Slovenskej národnej rady spoločne s Karolom ŠMIDKEM do ZSSR. S cestou súhlasil a dostavil sa na letisko, riskujúc tak slobodu jeho najbližších príbuzných. Vinou pilota stot. let. Jána KOZU však delegácia do ZSSR nemohla odletieť.