Dňom 17. septembra 1942 bol plk. gšt. Štefan Jurech vyslaný na východný front, kde prevzal funkciu veliteľa Rýchlej divízie. Na rozdiel od predchádzajúcich veliteľov, ktorí divízii velili v oveľa priaznivejšej situácii, keď nemecká armáda vyhrávala a postupovalo do vnútrozemia ZSSR, v čase príchodu sa divízia nachádzala v obrane, neskôr už len ustupovala. Rýchla divízia sa práve nachádzala v obranných postaveniach v kaukazskom predhorí na rieke Psekups. Po oboznámení sa so skutočnou situáciou na fronte si Jurech uvedomil, že vo vojne dochádza k postupnému zvratu a nemecká vojenská mašinéria bude už iba zatláčaná, neskôr porazená.
Preto začal hľadať kontakty na protifašisticky orientovaných vojakov. Okolo seba sústredil celú vojenskú odbojovú skupinu, zloženú z vojakov a poddôstojníkov (dobovo hodnostníkov) a predovšetkým dôstojníkov. So skupinou slovenských dôstojníkov pripravoval od novembra r. 1942 do januára 1943 prechod Rýchlej divízie na stranu Červenej armády. Bol vypracovaný dôkladný plán prechodu divízie na sovietsku stranu. Plán prechodu počítal s tým, že Červená armáde lokálne prelomí front u pravého suseda Rýchlej divízie, u nemeckej pešej divízie, čím by bola akože „odrezaná“ ústupová cesta Rýchlej divízii. Samotný prechod mal byť maskovaný ako zajatie divízie. K prechodu divízie nakoniec nedošlo z dôvodu aktuálneho vývoja situácie na fronte, keďže nemecká strana mimoriadne rýchlo a účinne zareagovala na prípravy Červenej armády. Zároveň na základe nečakaného nemeckého nariadenia k ústupu Rýchla divízia musela opustiť pôvodné pozície. Jurech sa snažil prechod divízie uskutočniť aj krátko nato, aspoň s časťou divízie, no vtedy už nezískal podporu a súhlas tých slovenských veliteľov, ktorí sa mali rozhodujúcim dielom podieľať na prechode.
Samozrejme, že aktivity Jurecha sa nesústreďovali iba na prípravu prechodu Rýchlej divízie na sovietsku stranu. Jurech úspešne a účinne, na základe usmernenia gen. ČATLOŠA brzdil výcvik slovenských vojakov v prífrontovom pásme, takže sa nemeckej strane dlhšiu dobu nedarilo nasadiť slovenskú divíziu na front. Formy pomoci mali rôznorodé formy, okrem iného aj vypomáha. Štefan Jurech bol rozhodnutím prezidenta SR zo dňa 23. decembra 1942, s účinnosťou odo dňa 1. januára 1943 povýšený do hodnosti generála II. triedy. Na pleciach Štefana Jurecha bola príprava a realizácia reorganizácie divízie, po jej ústupe na Krym, ktorú gen. II. tr. Štefan Jurech zreorganizoval na 1. pešiu divíziu. Dňom 26. septembra 1943 sa Jurech vrátil z frontu na Slovensko, kde opätovne prevzal funkciu veliteľa Vzdušných zbraní. Dôvodom jeho návratu na Slovensko bolo zranenie pri havárii lietadla Fi-156 pri štarte, kedy malo lietadlo letieť na prieskumný let.