Štefan Jurech bol po návrate k c. a k. pešiemu pluku 71 zaradený k náhradnému práporu svojho pluku, ktorý formoval a pripravoval tzv. pochodové prápory odosielané do poľa k bojovej časti útvaru
Už dňom 1. decembra 1916 bol Štefan Jurech odoslaný s pochodovým práporom do poľa. Jeho pochodový prápor však nebol vyslaný k svojmu pluku, ale na novovytvorený rakúsko-rumunský front, nakoľko dňa 27. augusta 1916 Rumunské kráľovstvo vyhlásilo vojnu centrálnym mocnostiam (Nemecku, Rakúsko-uhorsku, Turecku a Bulharsku), vykonalo mobilizáciu svojej armády a začalo proti Rakúsko-uhorskej ríši bojové operácie. Na hranici s Rumunskom sa vytvoril nový front, čo nepríjemne prekvapilo rakúsko-uhorské vedenie. C. a k. Rakúsko-uhorská armáda nemala dostatočné množstvo vyšších jednotiek, ktoré by mohla ako celky zasadiť na novom fronte, a tak na rakúsko-rumunský front poslala aj množstvo častí rôznych útvarov, ktoré mali novú frontu stabilizovať. V dobe od 1. decembra 1916 do 31. júla 1917 Štefan Jurech postupne vykonával funkcie veliteľa roja a zástupcu veliteľa čaty na rumunskom fronte, zároveň bol povýšený do hodnosti kadeta – šikovateľa (Kadettfeldwebel), kadeta ašpiranta (Kadettaspirant), neskôr do hodnosti dôstojníckeho zástupcu (Offizierstellvertretter) a práporčíka (Fähnrich). Od 1. augusta 1917, až do marca roku 1918 vykonával na rumunskom fronte funkciu veliteľa čaty. V roku 1917 Štefan Jurech stihol absolvovať kurz pre veliteľov guľometných čiat. Nakoľko sa v c. a k. rakúsko-uhorskej armáde začali zavádzať nové druhy jednotiek, ktoré mali plniť tie najťažšie bojové úlohy, na hrote útočiacich vojsk a mali plniť aj ďalšie mimoriadne náročné úlohy, bolo potrebné pre ne vycvičiť adekvátne množstvo veliteľov. Veliteľmi týchto jednotiek mali byť mladí, fyzicky zdatní dôstojníci. Keďže Štefan Jurech bol nadriadenými posudzovaný ako inteligentný, schopný a osobne statočný vojak, bol v roku 1917 odoslaný do úderníckeho kurzu, ktorý bol realizovaný pre dôstojníkov úderných práporov v blízkom zázemí. Samotný kurz absolvoval veľmi úspešne. Za boja fronte a osobnú statočnosť bol Štefan Jurech vyznamenaný v rakúsko-uhorskej armáde veľmi cenenou striebornou medailou „Za statočnosť“ II. st. (silbern Der Tapferkeit). Na fronte sa aj dočkal svojho menovania do prvej dôstojníckej hodnosti, keď bol dňom 1. februára 1918 menovaný do hodnosti poručíka pechoty v zálohe (Leutenant in Der Reserve). Neskôr mu bol udelený aj Karlov vojenský kríž (Karltruppenkreuz) za bojovú účasť na fronte. Situácia na frontoch 1. svetovej vojny bola pre c. a k. rakúsko-uhorskú armádu mimoriadne komplikovaná, požadovala stále viac vojsk a preto jej velenie vytváralo nové pluky, predovšetkým pešie, vytvárané sčasti z nováčikov a sčasti z práporov iných, už existujúcich útvarov, ktoré takto od pôvodných útvarov odčlenila. Takto vznikol aj c. a k. peší pluk 112, ku ktorému bol odoslaný aj por. pech. Štefan Jurech. Najprv bol jeho nový pluk spolu so záložným por. pech. Štefanom JurechOM v dobe od marca 1918 do 30. júna 1918 nasadený na talianskom, na tzv. sočskom (taliansky ISONZO) fronte ako veliteľ čaty, neskôr ako dočasný veliteľ roty a potom opätovne ako veliteľ pešej čaty, tento raz už ale ako veliteľ guľometnej čaty. Boje na talianskom fronte boli mimoriadne tvrdé, striedali sa tu časté útočné operácie predovšetkým talianskej armády, ktorej sa bránila početne slabšia c. a k. rakúsko-uhorská armáda. Aj napriek početnej prevahe talianskej armády sa rakúske jednotky na fronte držali mimoriadne statočne a srdnato, čo sa odzrkadľovalo aj v neúspechoch talianskej armády. Štefan Jurech vo frontových zákopoch získal verného kamaráta, záložného dôstojníka slovenského pôvodu Štefana HAŠŠÍKA, ktorého priateľstvo pretrvalo až do roku 1944. Cisárske Nemecko vynucovaním a nátlakom požadovalo od Rakúsko-uhorska potvrdenie spolupráce a partnerstva aj formou spoločného nasadenia nemeckej a rakúsko-uhorskej armády na francúzskom fronte. Rakúsko-uhorský cisár Karol I nakoniec pod tlakom okolností súhlasil a na francúzsku frontu poslal rakúsko-uhorský zbor, zložený z 1. pešej a 35. pešej divízie, neskôr aj 47. honvédskej divízie. Keďže c. a k. peší pluk 112 bol určený medzi jednotky nasadené na nemecko-francúzsky front, dňom 1. júla 1918 bol <